ObecBeňadovo
Pri súpise domov a obyvateľov v roku 1828 bolo v dedine 60 obytných domov, z toho bolo 40 domov klasického trojdielneho typu. Dom bol rozdelený na tri časti, mal izbu s kuchyňou a pitvorom. Z pitvora sa vystupovalo na pôjd. Obec patrila v tomto období medzi najlepšie vystavané obce Oravy. Zrubové stavby si zruční obyvatelia stavali svojpomocne, na výstavbu mali dostatok dreva z lesov. Domy bohatších gazdov boli rozdelené na štyri časti. Dom, na základe ktorého potom boli postavené aj novšie, murované domy, mal stredný priestor delený na kuchyňu a pitvor. Vpredu bola predná izba vzadu bola komora.
Na svoju dobu Beňadovo bolo moderná a vyspelá dedina, ktorá predstihla mnohé iné obce. Stavby boli prikryté väčšinou šindľom, ale veľa ich bolo prikrytých slamenou strechou. V dome sa svietilo lúčmi, postupne sa zavádzali lampáše, až do zavedenia elektrickej energie. Od 8. augusta 1959 je v dedine elektrická energia.
Prvý obytný murovaný dom si postavil v roku 1937 Vendelín Ondrek. (Predtým bol postavený murovaný dom z nepálených tehál u Štefana Triebľa na konci 19. stor.) Za historicky veľmi krátke obdobie sa celkom zmenil vzhľad dediny.
Kroj sa v mnohom zhodoval s ľudovými krojmi z iných oblastí Oravy. Nosenie ľudového kroja v obci zaniká niekedy v rokoch 1935–1962. S viacerými pracovnými príležitosťami sa obyvatelia obliekajú už po mestsky a zanechávajú nosenie kroja. Muži nosia v lete krpce v zime obuv zhotovenú zo súkna, ktorú volali pančuhy. Nohavice nosili biele, súkenné, ozdobené zelenou šnúrou – šnurované. Košeľa bola biela z ľanového plátna so zberanými širokými rukávmi. Na tejto košeli mali hnedý barancový kožuštek bez rukávov, ktorý bol taktiež zdobený. Na tomto nosili ešte v zime kabát zo súkna. Na hlavu si dávali klobúk. Ženy si obúvali krpce taktiež ako muži a v zime pančuhy. Ďalej mali širokú sukňu ušitú zo sedem pol. V lete si obliekali bielu košeľu so širokými rukávmi, siahajúcimi len po lakeť a na tom brunclík, prevažne červenej farby. Na tomto mali previazanú šatku, skosek. Tento kroj sa sčasti nosí ešte v roku 1952.
Prícestný kamenný stĺp je z 18. storočia. Na prednej strane v plytkej nike je reliéf sv. Benedikta v biskupskom odeve. Pilier má v hornej časti rímsovú hlavicu, na ktorej bývala socha sv. Vendelína pod plechovou polkruhovou strieškou. O tomto stĺpe sa traduje, že ho prví obyvatelia do niesli z lomu v Jasenici na vlastných pleciach.
Zrubový dom z nekresaného dreva, zbudovaný na miernom svahu s vyrovnanou kamennou podmúrovkou. Dom tvorí trojpriestorovú dispozíciu konštrukcie miestností radených za sebou (izba, pitvor, komora). Strecha domu je sedlová s jednoduchým štítom a zvýšenou podlomenicou. Krytina je šindľová. Objekt bol premiestnený a rekonštruovaný so samostatne stojacim humnom v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.
Na svahu južne od obce, stojí zvonica, ktorá bola prvýkrát postavená v roku 1765. Za svojho trvania bola viackrát rekonštruovaná. V súčasnosti je v havarijnom stave a potrebuje rekonštrukciu. Veríme, že sa nájdu prostriedky na obnovenie tohto pamätníka založenia obce.
Zvon, ktorý obyvateľov sprevádzal od založenia obce. Zvon sa nachádza teraz vo veži kostola. Bol odliaty vo firme Knobloch v Banskej Bystrici v roku 1765. Je to najstaršia vec, ktorá súvisí so vznikom a založením obce.
V Beňadove vodné píly predstavujú dôležitú skupinu ľudových výrobní na vodný pohon. Píla na vrchnú vodu v Beňadove bola súčasťou bývalej mlynárskej usadlosti Č. 94. Stála v chotári Bor (cca l km od dediny Beňadovo) v tesnej blízkosti cesty do Mútneho na križovatke do Beňadova. Z juhozápadnej strany ohraničovala pozemok usadlosti riečka Mútnianka. Terén v blízkosti píly vykazuje na pomerne malom úseku značný výškový rozdiel. Táto skutočnosť umožnila dosiahnuť potrebný spád, t. j. rozdiel medzi úrovňou hladiny vody pred „vodným kolesom“ a pod ním. Voda potrebná na pohon píly sa odoberala z riečky Mútnianky asi 600 m od píly na pozemku „Pod Kurcinkou“ na hranici chotárov Beňadovo – Dúlov, na drevenej hati, jaze, z ktorej samostatný zemný náhon vyúsťoval pred pílou do dreveného žľabu (zlobu). Využitá voda odtekala odpadovým kanálom späť do Mútnianky.
Pílu využívali súkromníci z Beňadova, Dúlova a Mútneho. Objekt píly má stĺpikovo – rámovú konštrukciu s doštenými stenami a sedlovou strechou, pokrytou šindľom, v pôdoryse má tvar obdĺžnika s rozmermi 12,5 x 4, 75 m. Píla je dvojpodlažná (hoci podlaha suterénu je čiastočne upravený terén). Vlastné pílenie sa robí na prízemí, kde sa nachádza väčšia časť píliaceho rámu s jeho doplňujúcim vybavením, zariadenia na dopravu klátov na pílenie (s kľukovým mechanizmom, ktorý umožňuje posun voza s klátom do rezu) a jeho vracanie do východiskovej polohy.
Názvy na Orave mnohokrát súvisia s prastarými obyvateľmi tejto oblasti. Dr. Anton Habovštiak CSc. priraďuje nárečie beňadovské vo svojej monografii do skupiny stredooravských nárečí. Nárečový materiál z Oravy spracovali pred Habovštiakom viacerí autori. O kráse oravského nárečia nás presviedčali aj naši rodáci, ktorí sa tu narodili a tu prežili aj podstatnú časť svojho života: Pavol Országh Hviezdoslav, Anton Bernolák, Martin Kukučín, Milo Urban a mnohí iní.
Na území obce pôsobili a pôsobia viaceré spoločenské organizácie. Medzi najaktívnejšie patrili: Zväzarm, Dobrovoľný požiarny zbor, Slovenský zväz žien, Slovenský červený kríž a Zväz invalidov.
Prvá zmienka o založení dobrovoľného požiarneho zboru sa datuje od roku 1935, kedy bolo rozhodnuté, že sa v obci založí Dobrovoľný požiarny zbor. Pre nedostatok finančných prostriedkov nebolo možné pristúpiť k zriadeniu tohto zboru. Až v roku 1936 bol v obci založený hasičský zbor, ktorý mal veliteľa a deväť členov. Hasičský zbor obce, ktorý na papieri už jestvoval, ale žiadnu činnosť nevykazoval, bol 22. sept. 1937 reorganizovaný, mal osem členov. Tento požiarny zbor nemal ešte striekačku a v prípade požiaru zasahoval dostupným náradím z domácnosti (vedrá, háky, rebríky a pod.).
V roku 1952 bola postavená drevená požiarna zbrojnica. Hasičský zbor pracoval bez technickej výstroje do roku 1954, kedy z obce Mútne bola presunutá ručná štvorkolesová striekačka s výbavou. Od tejto doby začal požiarny zbor nacvičovať zásahy pri požiaroch. V roku 1956 bola do obce z okresu pridelená motorová striekačka PPS 4, ktorá už bola modernejšieho typu. K tejto striekačke boli dodané savice, hadice, prúdnice. V tomto čase bola organizácia DPZ vyhodnotená ako jedna z najlepších v rámci námestovského okresu. V roku 1962 bola obci pridelená silnejšia striekačka PPS 8 s kompletným vybavením.
V roku 1964 bola postavená garáž a sklad požiarnej techniky, ktoré boli súčasťou nového kultúrneho domu. V roku 1965 bolo pridelené požiarne vozidlo zn. ERENA. V tomto období sa v obci vybudovala aj prvá proti požiarna nádrž. Táto nádrž bola vybudovaná z drevených klád. Nádrž mala obsah 60 m3 vody. V roku 1968 bola obci pridelená ďalšia motorová striekačka PPS 8 a motorové vozidlo Tatra 605. V roku 1981 bola pridelená prívesná motorová striekačka PPS-12R, v roku 1987 motorové vozidlo ROBUR. V roku 1989 bolo DPZ pridelené motorové vozidlo DA 12 AVIA 31. Toto vozidlo má DPZ aj v súčasnosti. V roku 1998 na hornom konci obce bola vybudovala druhá protipožiarna nádrž. V súčasnosti má DPZ 19 aktívnych členov a jedného čestného člena, Jozefa Pátereka, ktorý dlhé roky aktívne pracoval v DPZ Beňadovo.
Zväz pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) bol v obci založený v roku 1979.
Meniny má Jaroslava
