Obec Beňadovo
ObecBeňadovo

História obce

História obceZachoval sa nám zápis v obecnej kronike z roku 1936, kde občania popisujú založenie obce: Na miestach, kde stojí teraz dedina Beňadovo, rozprestierali sa kedysi poľany, pastviská, patriace Ťapešovu. Občanom Ťapešova však ďaleko bolo chodiť na tieto poľany, takže na leto vždy prišli sem, tu postavili si koliby, pásli dobytok a kosili trávu. Územie toto menovalo sa Benediktovo, ktoré vzniklo z osobného mena Benedict, slovensky Benedikt. Od tohto vznikli postupne formy užívané, v roku 1773 sa dedina volala Benedikov alebo v niektorých prameňoch je uvádzaná ako Benedikow, v roku 1808 je názov Benedikó alebo znova niektoré pramene uvádzajú Benedikowo. V období od roku 1863 do roku 1913 je názov dediny Benedokó. Už v roku 1920 sa názov obce podobá na dnešný tvar ako Beňadov. Tento je potom v roku 1927 zmenený na Benadovo. Po roku 1946 je oficiálny názov obce zhodný s dnešným tvarom t. j. Beňadovo. (Názov v roku 1998 je Beňadovo).

História obcePoľany boli majetkom oravského panstva, podobne ako aj celá Orava a užívatelia boli voči panstvu v pomere poddanskom. V rokoch 1748–1752 dohodli sa ťapešovskí občania s majetkami tak, že užívanie týchto si podelili, pozemky v Beňadove boli prepustené 23 gazdom, ktorí sa v uvedených rokoch tam usadili. Ich pozemky v Ťapešove pripadli tam zostavším gazdom. Chotár mal tri rale a počet obyvateľov 115. Dozor a moc mal šoltýs, ktorý mal veľké práva. Táto hodnosť bola dedičná a dedičné práva boli zachované do roku 1763. Od tejto doby spravujú obce volení richtári. Obyvatelia takzvaných valašských obcí sa živili prevažne chovom dobytka a klčovaním lesov. Obyvatelia týchto obcí mali za úlohu strážiť hranice, neboli tak ako sedliaci pripútaní k pôde. Nedôvera voči pánom, strach pred novotami, bieda, takéto postavenie bolo v období zakladania dediny Beňadovo. Oravu postihla vysťahovalecká horúčka. Vysťahovalci odchádzali v celých húfoch na dolnú zem alebo sa túlali krajom a žobrali. Hospodársku biedu dokumentuje aj fakt, že z jednej merice obilia sa urodili len dve nové merice. Celé nasledujúce storočie prežili Beňadovčania takisto ako všetci obyvatelia Slovenska v nepredstaviteľnej biede. Samotné hlavné mesto Pešť sa muselo brániť pred prichádzajúcimi chudobnými robotníkmi z horných stolíc a rozostavilo stráže, aby sa do mesta nedostali. Od roku 1840 do roku 1848 postihol celé Slovensko hlad a bieda.

História obceV roku 1828 bolo v dedine 60 obytných domov, z toho bolo 40 domov klasického trojdielneho typu. Dom mal izbu, pitvor a komoru. Štyri domy mali viac izieb a komôr, dva najchudobnejšie nemali pitvor a dva tvorili len jednopriestorový zrub. Na svoju dobu Beňadovo bola moderná a vyspelá dedina, ktorá predstihla mnohé iné obce. Popri obci, v úseku asi tisíc metrov, viedla úzkokoľajná železnička, ktorou sa zvážalo drevo. V oblasti Bielej Oravy začal s budovaním lesnej železnice Oravský kompossesorát, majiteľ lesov v tejto oblasti. S jej výstavbou sa začalo v roku 1916, kedy talianski zajatci postavili celú trať od Lokce až k Mutnému. Prvé vlaky s drevom bolo možné vidieť v roku 1917. 27. júla 1918 zástupcovia uhorského kráľovského inšpektorátu, Oravského kompossesorátu, Oravskej župy slávnostne uviedli železnicu do prevádzky a dali ju na päťdesiat rokov do úžívania Oravskému kompossesorátu. Vtedy určite netušili, že 18. 12. 1968 stredoslovenský krajský národný výbor zruší túto unikátnu trať. Pracovníci železničky, tzv. štrekári, boli prví, ktorí pomáhali aj s výstavbou kostola v Beňadove. Za to im patrí uznanie.

História obceV sedemdesiatych rokoch nášho storočia dedinu znovu postihlo vysťahovalectvo. Štát uložil povinnosť súkromne hospodáriacim roľníkom odvádzať povinné dodávky poľnohospodárskych výrobkov za veľmi nízke ceny, a tak ich chcel donútiť, aby sa vzdali pôdy. Chudobná pôda opäť nestačí vyživiť obyvateľov obce. Tí sa sťahujú do okresu Liptovský Mikuláš na štátne majetky.

Obec do zriadenia četníckej stanice v Mútnom 1903 patrila do obvodu četníckej stanice Zákamenné. Notársky úrad do roku 1907 bol v Krušetnici,po roku 1907 bola obec pridelená do notrariátu Mútne. V mesiaci júl obecný bubeník oznámil obsahmobilizačných vyhlášok. Povolaní vojaci sa ťažko lúčili so svojimi príbuznými, lebo nevedeli , či sa vrátia a kedy. V decembri boli nové odvody. Rok 1914 prešiel pomerne dobe, nebolo badať ešte vplyv vojny na obyvateľstvo. O to horšie boli ďalšie roky svetovej vojny. Najhoršie bolo v rokoch 1917–1918, keď pre všeobecný hlad sa ľudia živili ovseným chlebíkom a lesnými plodmi. Jeseň v roku 1918 bola neobyčajne hmlistá, ale aj táto nepohoda priniesla zo sebou slobodu a 1. československú republiku. Postupne od roku 1919 sa už na školách vyučovalo po slovensky, tak, ako bol stanovený úradný jazyk. Začínajú sa používať nové pečiatky, úradníci sa preorientovali z maďarčiny na slovenčinu.

História obce21. marca 1921 v susednej obci Mútne požiar zničil budovu fary, kostola, dvoch školských budov a šiestich gazdovských domov. Tento oheň citeľne zasiahol aj Beňadovo, lebo občania prispeli jednou pätinou na úhradu škody. Najskôr bola opravená strecha kostola, potom bola opravená budova fary a nakoniec budova školy.  Rok 1926 bol považovaný za zvlášť veľmi dobrý, priniesol len samé dobré udalosti. Najskôr na začiatku roka sa vysviacali nové zvony v Mútnom. Prudko stúpol záujem o drevo, a tak bolo dosť príležitostí na predaj a na zárobok pri ťažbe dreva. Aj statku sa dobre darilo. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom.  V roku 1927 22. januára si obecné zastupiteľstvo zvolilo za úradnú reč slovenčinu.

História obceRoky 1932–1934 boli rokmi svetovej krízy, úroda bola veľmi slabá a pri sčítaní dobytka v obci boli len veľmi biedne stavy. Zvesť o vyhlásení vojny 24. septembra 1938 priniesla nové obavy. V roku 1939 bol v obci zavedený prvý telefón. 14. marca 1939 občania oslávili založenie „samostatného Slovenského štátu“.  Po sčítaní obyvateľov v roku 1940 v obci žilo 449 osôb, bolo 76 obytných domov, 4 domy boli neobývané. Všetci obyvatelia boli rímsko – katolíckeho vierovyznania, v obci nebol ani jeden Žid. Veľa osôb z obe však na prechodný čas bolo vysťahovaných a boli na zárobkoch v Nemecku. 25. septembra 1941 bolo rozhodnutím župného úradu č. 27, 796, 41 rozpustené obecné zastupiteľstvo a všetky jeho komisie. Starosta obce Ján Bugaj bol pozbavený svojej funkcie a na jeho miesto nastúpil vládny komisár Ignác Triebeľ. Obecný kronikár tento tento rok považoval za úrodný a dobrý. Pri každoročných odvodoch, konaných na jar v Námestove, boli odvedení za vojakov v rokoch 1937–1942
16 branci. 27. mája sa vojna dotkla aj občanov Beňadova, keď pri bojoch na Ukrajine pri Charkove padol Peter Páterek, 23-ročný strelník delostreleckécho pluku z Prešova. Bola to prvá obeť druhej svetovej vojny v obci.

Od samého začiatku roku 1945 pociťovali obyvatelia obce vojnové napätie, v Mútnom nemeckí vojaci kopali zákopy,na týchto prácach sa podieľali obyvatelia z Beňadova od samého začiatku. Prechod frontovej línie cez obec je datovaný do obdobia Veľkej noci roku 1945.Mútne obsadili ruskí vojaci ráno v stredu 4. apríla.
Počet obyvateľov v roku 1946 je 475, obývajú 73 domov. Prvého januára 1951 boli na celom území Slovenska zrušené notárske úrady, úradnú agendu prevzali predsedovia národných výborov. Namiesto notárov boli zriadení tajomníci, namiesto názvu Národný výbor sa začal používať názov Miestny národný výbor. Obchody Budúcnosť dostali označenie Jednota. V obci sa prvýkrát oslavoval 8. marec ako Medzinárodný sviatok žien. Poľovné právo v obi prevzali príslušníci Slovenskej národnej bezpečnosti.

1. októbra 1953 začal do obce premávať prvý autobus. Za krátky čas, v roku 1957, sa postavila nová obecná studňa, opravili sa cesty k Hájisku, v Uhlisku a Hore Vatry a na Nižnom konci. Obec bola 8. augusta 1959 elektrifikovaná. Od 1. júla 1960 je platné nové územnosprávne členenie Slovenska. Beňadovo patrí do Stredoslovenského kraja, okres Dolný Kubín.
Zmenil sa aj názov štátu: bývalá ČSR bola nahradená ČSSR, Československá socialistická republika. V roku 1961 bolo postavených 5 nových rodinných domov, obec má pravidelné spojenie s Námestovom a Kubínom V obci sa nachádzajú 3 telefónne stanice, jedna na národnom výbore, druhá a tretia v škole. Bubeník bol nahradený obecným rozhlasom. K 31. decembru 1961 bolo v obci 701 obyvateľov. Od tohto obdobia sa už obecná kronika nevedie každý rok ako doposiaľ.


Pre zväčšenie klikni na obrázok

Sviatok a výročie

Meniny má Miroslav, Mieroslav, Bertold, Bertolda, Mieroslava

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.